Bezdomni otroci v velikih mestih sveta: strukturální analýza a výzvy moderních metropolí Úvod: sociálna izolácia v strednomere Fenomén detstva bez dohledu a bezdomovectva vo veľkých mestách predstavuje jeden z najostrožších indikátorov systémových sociálnych dysfunkcií. Nie je to lokálna problém jednotlivých regiónov, ale globálna výzva, spoločná pre metropolie v rozvinutých i rozvojových krajinách. Z vedeckého hľadiska sú «bezdomní deti» zbierací termín, ktorý zahŕňa dve často prekrývajúce sa, ale rôzne kategórie: deti žijúce na ulici (street children) a deti bez dohledu rodičov, nachádzajúce sa v azyloch alebo internátnych inštitúciách. Výskum sociológov, psychológov a ekonómov ukazuje, že príčiny tohto javiska majú multiúrovňový charakter, kombinujúc makroekonomické faktory, inštitucionálne neúspechy a rodinnú dysfunkciu. Globálna epidemiológia a strukturálne dôvody Podľa odhadov medzinárodných organizácií (UNICEF, UN-Habitat) sa v svete nachádza desiatky miliónov detí, čiašie životy sú v inštolárnej miere spojené s ulicou. Avšak presná štatistika je nemožná kvôli skrytému charakteru tohto javiska. Klúčové príčiny majú strukturálny charakter: Ekonómické nerovnosti a chudoba: Rýchla urbanizácia v krajinách Ázie, Afriky a Latinskej Ameriky viedla k hromadnej migrácii roľníckych rodín do miest, kde sa ocitnú v marginačných oblastiach (čerpel, favelách). Strata bydliska, bezpráca rodičov a potreba detstva práce poddieľajú deti na ulici. V rozvinutých krajinách je príčinou často sociálna osirotectvo, zhoršené ekonomickými krízami. Kríz v inštitúte rodiny: Rozpad rodiny, násilie v dome, alkoholizmus alebo narkománia rodičov sú priame príčinou odlúčenia detí na ulici. Pre mnohých detí sa ulica stáva menej vrahodnou prostredou ako vlastný dom. Neefektívne systémy ochrany detstva: Aj v štátoch s rozvinutou sociálno-ekonomickou infraštruktúrou (Rusko, krajiny EU) systém internátnych inštitúcií často funguje podľa principu «karusel», nevyhovie úspešnej rekonvalescenci ... Read more